Sú predmety, ktoré do domácnosti prinášajú viac než len úžitkovú hodnotu. Majú v sebe príbeh, vôňu vypálenej hliny a stopu ľudských rúk. Presne takou je keramika z malého oravského mestečka Trstená – charakteristická svojou teplou tehlovočervenou farbou a jemným bielym zdobením, ktoré pripomína linky, vlnovky či srdiečka.
Remeslo s koreňmi až v 17. storočí
História hrnčiarstva v Trstenej je pozoruhodne hlboká. Jeden z najstarších záznamov, ktorý dokladá prítomnosť hrnčiarov v meste, pochádza z 24. apríla 1693 – vtedy istý Juraj Landig dostal do užívania opustený pozemok príznačne zvaný Hrnčiarovská. Konkrétne hrnčiarske rodiny máme doložené v súpise sedliakov z roku 1715, kedy sa remeslu venovali rodina Jána Hrnčára a jeho príbuzný Juraj Hrnčár.
Samotný hrnčiarsky cech sa v Trstenej sformoval pravdepodobne až po polovici 19. storočia. Ak budeme za rok jeho vzniku považovať rok 1870, znamená to, že systematická výroba trstenskej keramiky má za sebou už minimálne 155 rokov nepretržitej tradície.
Moderná kapitola sa začala písať v roku 1993. Vtedy sa dielňa odlúčila od akciovej spoločnosti Kodrex Trstená a z iniciatívy štyroch vyučených hrnčiarov pod vedením Ľubomíra Hoľmu vznikol nový začiatok. Práve táto kontinuita robí z trstenskej keramiky jednu z mála pôvodných remeselných produkcií regiónu Oravy, ktorá prežila až do súčasnosti.

Pôvodný materiál, pôvodné postupy
Tajomstvo autenticity trstenskej keramiky spočíva v materiáli. Tak ako v minulosti, aj dnes sa pri výrobe využíva a spracováva lokálny kvalitný íl. Vďaka tomu sú výrobky skutočným pokračovateľom starej trstenskej produkcie – nie napodobeninou, ale priamym dedičom.
Každý kus vzniká ako originál v rukách hrnčiarov a dekoratérov. Vytáčanie na hrnčiarskom kruhu, ručné zdobenie tradičnými vzormi a storočiami odskúšané technológie zabezpečujú nielen krásu, ale aj trvanlivosť a praktickú úžitkovú hodnotu. Pre domácnosť to znamená predmety, ktoré vydržia a zároveň starnú s gráciou.

Prečo hlina patrí do domova
V dobe, keď sa čoraz viac vraciame k prírodným a zdravým materiálom, má keramika z prírodnej hliny svoje pevné miesto. Hlina do jedla nevypúšťa škodlivé látky, takže ide o zdravú voľbu pre kuchyňu. A vďaka svojim tepelným vlastnostiam udrží nápoj dlhšie teplý – čo ocení každý milovník pomalých ranných káv či večerných čajov.
Nie náhodou si trstenské výrobky našli cestu nielen do domácností, ale aj do reštaurácií po celom Slovensku. A keďže dobrá vec si nájde svoje publikum, docestovali aj za hranice – do Poľska, Česka či Veľkej Británie.


Od jedálenského stola po záhradu
Sortiment dnes zďaleka nie je len o tradičných taniertoch a šálkach. V ponuke nájdete univerzálne šálky aj šálky na poriadne veľký čaj, kónické kvetináče so zúženým dnom a podmiskou, či kvetináče s uškom, ktoré vzniknú jednoduchou premenou veľkej bacuľatej šálky.
Zaujímavou novinkou sú ručne vyrábané zavlažovacie nádoby, dostupné až v deviatich veľkostiach. Fungujú na princípe efektívneho koreňového zavlažovania a hodia sa pre kvety, zeleninu aj ovocie – v interiéri i exteriéri. Sezónne potešia aj dekoratívne kúsky, napríklad súpravy veľkonočných vajíčok s tradičnou výzdobou.
Tradícia, ktorá učí ďalšie generácie
Trstenská keramika nie je len o predaji. Tím okolo dielne sa venuje aj prezentácii remesla na jarmokoch a podujatiach, najmä v rámci expozície Múzea oravskej dediny v Zuberci-Brestovej. Už niekoľko rokov tiež vyučuje keramiku na Súkromnej základnej umeleckej škole Ľubomíra Hoľmu v Trstenej a ponúka kurzy aj pre dospelých nadšencov.


Pre človeka, ktorý hľadá originálny doplnok do svojho bývania – alebo zážitok v podobe kurzu pri hrnčiarskom kruhu – je tak Trstená miestom, kde sa minulosť a súčasnosť stretávajú priamo v hline.
Viac info na www.trstenskakeramika.sk.






