Žijeme v rýchlej no turbulentnej dobe. Všetci chceme byť efektívny, v práci, a to isté očakávame aj od našich peňazí či úspor. V tomto článku si priblížime základné finančné nástroje, ktoré ochránia a v ideálnom prípade aj zhodnotia naše peniaze, ktorých spotrebu odkladáme do budúcnosti – teda úspory. Reč bude o dlhopisoch, akciách či indexových fondoch.
Základná paradigma 1– ochrániť peniaze, ktoré chceme minúť v budúcnosti
Ako sme už naznačili, peniaze, ktoré odkladáme do budúcnosti, aby sme ich použili v prípade výnimočnej udalosti (kúpa nového auta či pokazenej chladničky), či iných plánovaných výdavkov – napríklad predčasné splatenie hypotéky alebo individuálne sporenie na dôchodok, formou súkromnej renty (nezávislej na politike štátu či demografickej krivke Slovenska či inej krajiny na svete), je hlavnou funkciou úspor ich ochrana pred znehodnotením, teda infláciou.
Základná paradigma 2 – zhodnotenie úspor nad úroveň inflácie
Druhou najdôležitejšou funkciou, alebo poslaním úspor je, aby Vám zarobili ďalšie peniaze vďaka „7 divu sveta“ – zloženému úroku, ktoré Vám zarobia ďalšie peniaze a takto až do nekonečna. Teda zjednodušene, každé jedno Euro úspor by Vám malo priniesť určitý výnos – teda odmenu za trpezlivé sporenie a ochotu podstúpiť riziko, že na Vašej investícii zarobíte, alebo môžete dočasne o časť Vašich peňazí prísť.
Miera rizika vs. miera zisku (výnosu)
Investičné nástroje rozlišujeme na základe pomeru miery rizika a miery výnosnosti, teda aké veľké riziko (dočasného zníženia zárobku na našich peniazoch) sme ochotní podstúpiť, aby nám naše peniaze, teda úspory, čo najviac zarobili.
Tu v zásade rozlišujeme 2 základné smery – dlhopisy a akcie.
Akcie – vyššia miera zisku = vyššia miera rizika (volatility)
V jednoduchosti povedané, držbou akcie sa stávate čiastočným majiteľom danej spoločností. Snahou spoločnosti je pre Vás, ako investora, vygenerovať čo najvyšší zisk vo vorme výnosu.
Výnosnosť v jednotlivých akciových či indexových akciových fondoch môže byť v dlhodobom priemere 6 až 8 percent ročne. Sú roky, kedy sú tieto výnosy aj dvojciferné. Samozrejme, sú obdobia (rátame v dňoch či týždňoch, prípadne aj mesiacoch, kedy je miera zisku nižšia), No vďaka rozloženiu Vašich úspor do fondov, v ktorých sú stovky spoločnosti, je v dlhodobom priemere riziko relatívne malé.
Dlhopis – pôžička s relatívne nízkym rizikom a fixným výnosom
Dlhopisom sa nestávate spolumajiteľom spoločnosti, ale len jeho veriteľom, čiže mu poskytnete pôžičku. Firma, prípadne dlhopisový fond sa Vám zaručuje, že Vám vráti požičané peniaze aj s garantovaným úrokom.
Nevýhodou dlhopisov je, že výnosnosť, čiže zisk je tu pomerne malý. Niekedy nižší, ako samotná hodnota zdravej inflácie.
Štátne dlhopisy – garancia štátu?
Emitentom, teda vydávateľom dlhopisu je štát. Štátne dlhopisy patria k najkvalitnejším a garantovaným dlhopisom, že Vás výnos určite dostanete! Otázka znie, za akú cenu?
Aj Slovenská Republika funguje aj vďaka emitácií štátnych dlhopisov, vďaka ktorým vie „manévrovať“ dlhovú službu štátu a na prvé zdanie, donekonečna si požičiavať.
Obvykle štátne dlhopisy fungujú tak, že štát každý rok vypláca majiteľom dlhopisov len úroky zo sumy, alebo z emitovaných dlhopisov. Pri splatnosti 5 či 7 rokov, si opätovne požičia formou dlhopisov ďalšie zdroje, ktorými vyplatí pôvodné dlhopisy svojím majiteľom a ďalšie obdobie 5 či 7 rokov spláca len úroky.
Výnosy vs. čas!
Pokiaľ chcete sporiť krátku dobu 5-10 rokov, optimálne je mať väčšiu časť v dlhopisoch. Kratšia doba sporenia rovná sa – nižší výnos, nižšie riziko.
Ak sporíte 15, 20 či dokonca 30 rokov, určite odporúčame drvivú časť Vašich úspor vkladať do akciových či indexových fondov. Dlhší čas sporenia rovná sa – väčší výnos, väčší zisk
Dlhopisy, akcie či štátne dlhopisy?
Rozhodnúť sa musí každý sám. Zo skúseností autorov, by sme sa však priklonili k diverzifikácii úspor a rozloženie investičného rizika v rozumnej miere medzi dlhopisy či akcie. Stačí sa riadiť základným pravidlom, a zamýšľanou dĺžkou sporenia, ako sme načrtli v článku vyššie.
